James Willstrop a vegetariánstvo

Na úvod roka posielam niečo málo z dvoch svetov, ktorým v poslednom období venujem najviac voľného času - zo squashu a vegánstva.

Koncom minulého roka sa mi do rúk, vďaka (pre squashového nadšenca) krásnym udalostiam, dostala kniha od Jamesa Willstropa "Shot and a Ghost". James Willstrop je bývalá svetová jednotka a momentálne svetová päťka, jeden z mojich najobľúbenejších hráčov. Squash je jeden z fyzicky najnáročnejších športov a tak je krásne keď ide príkladom v súcitnom stravovaní jeden z jeho najlepších predstaviteľov na svete.

Toto je úryvok zo spomínanej knihy (ktorú vrelo doporučujem každému fandovi squashu), kde krátko hovorí o jeho dôvodoch a skúsenostiach s vegetariánstvom.

"Francúzsko je fajn vďaka mnohým veciam, ale jeho neustále ládovanie sa zvieratami je odpudzujúce. Je to jediné miesto kde ma čašník vyslýchal kvôli tomu, že som chcel bagetu bez šunky.

Pozerali sa na mňa ako keby som si do tej reštaurácie priviedol skroteného dinosaura. Len si pomyslím na všetku tu krásu a štastie, ktoré nájdete v tomto spoločenskom centre v Nice a hneď sa mi myseľ zatúla k bitúnkom, kde sú zavreté a mrzačené zvieratá.

V decembri 2007 som hral za Anglicko na turnaji družstiev v indickom Chennai, v mieste kde sa kravy voľne potulujú ulicami a úroveň hygieny je ďaleko od našej. Cestou autom na tréning sme sledovali ako sa popri nás ťahajú somáre s ťažkými záprahmi, aj kravy blokujúce premávku. Potrénovali sme a vrátili sme sa na náš štvorhviezdičkový hotel aby sme si k večeri polabužili v boloňských špagetách. Zrazu mi v hlave zvonila tá najzákladnejšia otázka: odkiaľ pochádza to mäso, ktoré každý deň spokojne hltáme?

Nebola to pre mňa úplne nová otázka. Nejaký čas som sa už zaoberal jedlom a jeho pôvodom a pomaly som sa začal zaujímať o výživu. Počas jej nemoci začala mama kupovať biopotraviny v nádeji, že jej to pomôže, aj vďaka tomu som si začal uvedomovať viac. Pred turnajom družstiev 2007 som sa už vyhýbal mäsu z veľkovýroby zo supermarketov a reštaurácií.

Po piatich minútach na internete jedno ráno už pretiekla posledná kvapka. Jedno video viedlo k druhému až kým som sa dostal k tajne natáčanému filmu z veľkovýroby, na ktorom zamestnanci bili a hádzali chémiou kŕmené sliepky po hale, kde sú prasatá v ohradách natlačené na seba bez možnosti sa pohnúť, oddelené od svojich mláďat a kastrované, kde sa kravám v klietkach vypaľujú na kožu značky.

Uvedomil som si, že kupovaním mäsa v supermarkete alebo McDonald's priamo podporujem tieto nehumánnosti. Deti sú lákané do McDonald's pretože deti aj ich rodičov McDonald's kŕmi šikovnými marketingovými frázami ako "happy meal". Keby vedeli o barbarskej podstate produkcie kuracích nugiet, ktoré sú súčasťou takého jedla, ani by sa ich nedotkli. Na reťazcoch rýchleho občerstvenia a jedle, ktoré predávajú nie je vôbec nič "happy".

V tom momente som sa stal vegetariánom. Vrátil som sa späť z Indie a povedal som to Vanesse. Jedenie mäsa je jasná vec pre Angličana a pre Yorkshirčana zvlášť. Až do tejto chvíle som bol naučený dať si "mäso s dvomi zeleninami", "kurča s cestovinami", "tuniaka s majonézou" a "fish and chips", pohodlné jedlo, na ktorom som vyrastal.

Musel som začať romýšľať mimo zabehaných koľají, čítať o jedle a dozvedať sa o rôzných kultúrach a spôsoboch varenia, ktoré podporovali vegetaránsku výživu. Začal som nachádzať nové a vzrušujúce jedlá, ktoré boli naviac ľahko dostupné. Niekedy, keď jem s ľudmi vonku, viem že ma ľutujú kvôli tomu, že nemám na tanieri mäso, ako keby to bola nejaká obeť alebo obtiaž alebo nejaká bláznivá dieta, ktorú podstupujem.

Často sa ma pýtajú, "čo vlastne ješ?" alebo "odkiaľ máš bielkoviny?". Veľa ľudí si nemyslí, že smažená zelenina alebo šošovicový dal varený s úžasnými koreniami a chuťami (jedno z najpopulárnejších jedál v Indii) alebo kaša z quinoi môžu byť chutné.

Po chvíli som si uvedomil, že vždy keď ľudia jedia mäso, tak ho zdobia, varia a pridávajú k nemu chutné omáčky a z tohto pravidla nie sú skoro žiadne výnimky. Ešte aj šunku, o ktorej mnohí vravia, že je to najchutnejšie mäso, jedia s kečupom. Drsní mäsojedlíci pripúšťajú, že kurča má priemernú chuť, aspoň teda pokial nie je grilované, dusené v chutnej omáčke alebo smažené v cestíčku. Možno mäso nie je zas tak chutné ako si myslíme.

Záleží mi na to veľmi, ale nikoho nesúdim a dúfam, že nepôsobím povýšenecky. Necítim to tak, že by som mal navrch, jednoducho v tom chcem pokračovať ďalej. Som si istý, že mám kusy oblečenia vyrobené z živočíšnych surovín, čo zo mňa robí zvučného pokrytca. Na British Open 2009 som robil kampaň pre PETA, bojovníkov za práva zvierat. Slogan bol "Squash obesity. Go veg!". Moje komentáre asi vyzerali prehnane prísne, ale mal som pocit, že to bolo treba. Keď sa ma ľudia pýtajú prečo nejem mäso, hovorím im, že mám rád sliepky a kravy a prasatá rovnako ako mám rád psy a mačky a nepáči sa mi predstava, že by s nimi malo byt zle zaobchádzané len aby som sa mohol najesť.

Ako športovec cítim ešte viac zodpovednosti za to, aby som dokázal, že vegetariánska strava môže pomôcť zlepšiť a nie zhoršiť športový výkon. Existuje mnoho príkladov úspešných športovcov v rôznych športoch, ktorí sa stravujú vegetariánsky alebo dokonca vegánsky. Carl Lewis, jeden z vynikajúcich olympionikov žil na vegánskej strave vačšinu svojej kariéry. Napriek faktu, že som od doby čo som sa stal vegetariánom bol veľmi úspešný, zdá sa že ľudia pri každej príležtosti túto voľbu horlivo spochybňujú. Na vegánskej strave som vyhral turnaj šampiónov v New Yorku a ustál som na nej niekoľko mojich veľmi ťažkých squashových období.

Napriek tomu, keď prehrám zápas, som nútený počúvať poznámky o tom ako "potrebujem aspoň trochu mäsa", alebo že vyzerám oslabene alebo bledo. Popritom ako jem pestrú a zdravú stravu, ktorú jem a popritom ako sa cítím tak dobre ako sa cítím, je veľmi frustrujúce pozorovať, že ľudia sa tak veľmi nechávajú unášať mýtom o mäse, mýtom, ktorý neustále podporuje bezmedzná propaganda všade okolo, ktorá propaguje jeho spotrebu ako normálnu a nevyhnutnú. Ľudia zriedka hovoria o tienistých stránkach mäsa: napríklad o obsahu nasýtených tukov alebo o tom akú malú ďalšiu výživovú hodnotu v skutočnosti poskytuje.

Je to vec, na ktorú sa ma pravidelne ľudia pýtajú a tak sa cítím byť oprávnený o ňom hovoriť. Na záver odpoviem na tri otázky, ktoré často dostávam. Moja strava je viac než potrava pre zajace. Nie, k vegetariánstvu ma neprinútila moja priateľka. Nie, rozhodne mi nechýba steak."

Veľa zdravia v novom roku, veľa srandy na kurtoch aj mimo nich a veľa nových (aj športových) vegániek, vegánov a vegáňiat :D