Takovej "v pohodě"

Včera som mal po squashi úsmevnú debatu s prisediacim chlapíkom.

  • - "Jak dlouho ti rostli ty dredy?", spýtal sa, "Tak patnást let?"
  • - "Deset. Docela dobrý odhad!", odpovedám
  • - "To musí dost vadit, ne? Ve spaní a tak..."
  • - "Kdepa, ani nevím, že je mám! Pohoda."
  • - "Znal jsem jednoho chlápka, co byl taky takovej 'v pohodě'. Ten vypil tři kafe denně, hulil trávu..."
  • - "Hmm... kávu nepijem, ale trávu si občas rád dám", myslím si v duchu
  • - "A ještě to byl vegetarián... ale takovej ten..."
  • - "Vegan?", skúšam ho doplniť. Pekne sa debata rozvíja.
  • - "No! A vyzáblej, ty jo, jak...", nevedel narýchlo k čomu ho prirovnať. "A vůbec si jídlo neužíval..."
  • - "Hehe, no já jsem taky vegan, no já mám dobré jídlo rád!", prekvapujem chlapíka a smejeme sa tomu. "A vyzáblej tedy nejsem", a "hrdo" mu ukazujem svoju pneumatiku. Fakt je, že by som rád schudol :O)
  • - "No tak to nejsi"
  • - "To musel prostě špatně jíst nebo co", dodávam. "Vegansky taky jde se dobře najíst."

Chlapík prikývol a pokračuje.

  • - "No a ještě to byl ajťák"

Tak to už bolo na mňa dosť :O)

No aspoň som zase snáď pomohol trochu vylepšiť obraz vegošov a ajťákov v očiach verejnosti :O)

Vtipné na tom je, že ten človek bol zase reprezentant opačného "extrému". Človek so zreteľnou nadváhou, čo si v mäsku očividne labuží. Súdiac podľa toho, že sa na kurte striedali traja chlapi podobného vzrastu a kondičky, asi by so mnou dlho hrať nevydržal. Ak to čítaš kámo, dúfam že to vezmeš s úsmevom a trebárs sa hecneš na menej mäsa a viac pohybu :O) Ono je to hlavne o tréningu, o tom, koľko pohybu si človek bežne dopraje (a koľko mu je dopriate) a o tom, koľko a akej pestrej a akej mastnej stravy je. Na tom, či je čisto rastlinná alebo sú v nej aj živočíšne veci z hľadiska výživy až tak nezáleží, pokiaľ spĺňa požiadavky denného príjmu živín.