Vegánstvo bez duše?

Dnes jedna moja kamoška po dlhom rozhovore neveriacky krútila hlavou nad tým, ako môžem byť vegán a odmietať také základné veci ako sú existencia duše, všadeprítomných mystických energií, vyššej sily, ktorá svet riadi... Ako mi potom vegánstvo môže dávať zmysel?

Vysvetlenie je jednoduché. Zvieratá, hlavne tie zložitejšie, cítia bolesť, strach, a rôzne ďalšie formy utrpenia podobne ako človek. Chcem žiť tak, aby som svoj dopad na ľudí a zvieratá v tomto zmysle minimalizoval. Ďalej, priamou spotrebou rastlinnej potravy človekom miesto vykrmovania zvierat pre ľudskú spotrebu sa ušetrí obrovské množstvo poľnohospodárskej plochy, energie a znečistenia. Kedže viem, že živočíšne potraviny k dobrému zdraviu nepotrebujem, môžem sa tešiť aj z tohto dôsledku čisto rastlinnej výživy. Ďalej sú tu aj niektoré zdravotné výhody ako prevencia niektorých civilizačných chorôb, napríklad srdcovo-cievnych alebo rakovinových.

Neviem ako vám, ale mne už toto stačí. Nepotrebujem žiadneho Kršnu, ani Buddhu, ani Jehovu či iného boha, ani nepotrebujem veriť, že zvieratá a ľudia majú dušu alebo že zjedením mäsa do seba dostanem negatívnu energiu alebo sa mi zhorší karma a podobne. Nič z tohto nie je treba aby vegánstvo malo objektívne zmysel. Vegánstvo je pre mňa racionálna reakcia na niektoré problémy súčasného sveta ako sú drancovanie prírodných zdrojov (vyčerpávanie pôdy, vytláčanie divočiny, spotreba fosílnych energií, znečistenie a ďalšie dopady priemyselného poľnohospodárstva), premnoženie ľudí, nadspotreba, neudržateľnosť, krutosť živočíšnej veľkovýroby a tak ďalej.

Kto z vás vegánov k tomuto ešte potrebuje náboženstvo alebo mystiku a ezoteriku aby vám vegánstvo dávalo zmysel?